Známe osobnosti často trpia predstavou, že sa musia vyjadrovať úplne ku všetkému. Aj k tomu, o čom nemajú ani páru.
Výnimkou nie je v tomto ohľade ani následník britského trónu princ Charles, ktorý niekoľkokrát pocítil potrebu zasvätene hodnotiť vzhľad najrôznejších budov, hoci jeho architektonické vzdelanie je nulové. Istou roztomilú prostořekosť pri svojich súdoch nepochybne zdedil po svojom otcovi, vlani zosnulom princovi Philipovi.
Zo všetkých Charlesových prejavov sa asi najviac zapíše do pamäti ten ku 150. výročiu vzniku Kráľovského inštitútu britských architektov (RIBA), v ktorom sa presne pred 38 rokmi vyjadril k navrhovanému rozšíreniu Národnej galérie v Londýne. Tú označil za „monštruózny karbunkel na milovanej a elegantnej priateľskej tvári“. V rovnakom prejave 17. mája 1984 princ z Walesu kritizoval aj plány stavby, ktorá mala nahradiť viktoriánsku budovu Mappin & Webb. Návrh bol síce nakoniec nahradený iným, ale ani ten Charlesa príliš nenadchol. Budova No 1 Poultry podľa neho pripomína skôr staré rádio z 30. rokov.
Do architektúry princ však gáfral aj neskôr. O návrhu One Canada Square (druhej najvyššej obývanej britskej budovy) v londýnskom finančnom centre Canary Wharf už v roku 1987 povedal, že by sa zbláznil, keby mal v niečom takom pracovať. O rok neskôr to potom schytala birminghamská ústredná knižnica navrhnutá Johnom Madinom (zbúraná v roku 2016), ktorá podľa Charlesa vyzerá ako „miesto, kde sa knihy skôr pália než uchovávajú“. V roku 2008 zase Charles v novej aule univerzity v Essexe v prejave k vojakom pred ich odletom do Afganistanu vyhlásil, že budova vyzerá „ako popolnice“.
Lord Peter Palumbo, predseda Britskej rady pre umenie, o Charlesovi vyhlásil: „Môžem povedať jediné: Boh žehnaj princovi z Walesu a Boh nás ochraňuj pred jeho architektonickým úsudkom.“
Ale aby sme princovi nekrivdili: Z celého slávneho prejavu vyplýva, že Charles, ktorý často býva prezentovaný ako staromódny, sa v zásade nestaval proti modernej architektúre. Išlo mu skôr o to, aby sa nemiešali dokopy rôzne štýly a nepristavovali sa budovy, ktoré pôsobia ako päsť na oko. Vyhlásil, že by už skôr chápal, keby sa napríklad zbúralo celé Trafalgarské námestie a postavilo sa znova – s jediným architektom, ktorý bude mať celé usporiadanie na starosti.
A v tom má možno princ Charles pravdu. Naozaj dobrá moderná architektúra môže pokojne stáť vedľa klasických stavieb a jedna druhú navzájom naopak umocňuje. Britská verejnosť sa vo vtedajšom mediálnom spore postavila na princovú stranu a Charlesom kritizovaný návrh rozšírenia galérie nakoniec neprešiel. Nahradila ho stavba, ktorej ambíciou bolo čo najmenej rušiť – ale aj si ju dnes nikto nevšimne.
